Rakovina a mozog
Mozog a rakovina
Úvahy týkajúce sa úlohy nervového systému a psychiky pri vzniku nádorov možeme nájsť už v 2. storočí n.l., keď grécky lekár Galén popísal, že u "melancholických žien sa vyskytujú nádory prsníka častejšie ako u žien "sangvinickej povahy". Z novších pozorovaní sa obdobnou problematikou zaoberal aj autor tzv. germánskej novej medicíny doktor Hamer. Vytvoril systém prepojenosti tela a duše, teda ochorenia a prežívaných emócií. Snažil nájsť spojenie mysle a tela. Za svoje postoje sa dostal až do konfliktu s klasickou medicínou a zomrel ako 82-ročný vo vyhnanstve v Nórsku.
Definoval päť prírodných biologických zákonov ochorení, kde základné druhy emocionálnych konfliktov spájal s tkanivami so zárodočných vrstiev a na základe toho priraďoval možnú lokalizáciu projekcie nádoru do mozgu.
Napríklad uvádzal, že orgány vzniknuté z evolučne staršej časti mezodermy, riadené mozočkom, reagujú na tzv. emočný konflikt "urážky, zraniteľnosti",
To, že netreba všetko negovať ale zobrať si to použiteľné, potvrdili neskôr psychoneuroimunologické štúdie, ktoré poodhalili mechanizmy, prostredníctvom ktorých psychologické faktory ovplyvňujú incidenciu a progresiu nádorových chorôb prostredníctvom zmenených bunkových imunitných reakcií. Údaje z posledných rokov naznačujú, že mozog je významnou mierou zapojený v oveľa širšom spektre chorôb, ako sa predpokladalo. Mozog je pravdepodobne informovaný aj o nádorovom raste prebiehajúcom v periférnych tkanivách organizmu a môže ovplyvňovať nádorovú progresiu a tvorbu metastáz. Predpokladá sa, podobne ako je to u parazitických ochorení, že nádorové bunky môžu "manipulovať s hostiteľom, pričom tento vplyv môže zahŕňať autonómny nervový systém tak, aby organizmus vyhovel požiadavkám nádorových buniek. Viaceré klinické štúdie porovnávali aktivitu mozgových štruktúr medzi pacientami s nádormi a zdravými jedincami. Pozoroval sa pokles prefrontálnej aktivity mozgu u pacientov s nádormi v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Reakcia mozgu na nádorový rast môže vykazovať podobné charakteristiky, aké sú pozorované u pacientov s depresiou. Predpoklad, že mozog je informovaný o nádorovom raste, je založený na preukázaných interakciách medzi nádorovými a imunitnými bunkami a interakciách medzi imunitným a nervovým systémom. Signály vznikajúce v nádorovom tkanive môžu byť prenášané do mozgu prostredníctvom nervových a humorálnych dráh. Tieto dráhy končia napríklad v mozgovom kmeni, odkiaľ sú prenášané k ďalším mozgových štruktúram. Uvažuje sa, že s nádorom súvisiaca zmena metabolizmu buniek a hypoxia ( nedostatok kyslíka v okolí nádoru ) môže vyvolať lokálnu zmenu v aktivite nervového systému, ktorá umožní proliferáciu nádorových buniek a zníženie imunitnej reakcie organizmu na nádorové tkanivo. Nálezy z posledných rokov preukázali, že nervový systém môže modulovať nádorovú proliferáciu a vznik metastáz prostredníctvom viacerých ciest pomocou autonómneho nervového systému. V dôsledku stresu a pravdepodobne aj depresie môže ovplyvniť progresiu nádoru. Depresia sa vyskytuje približne u polovice pacientov s nádorovým ochorením. Strach, bolesť a ďalšie psychosociálne faktory pôsobiace u onkologických pacientov majú za následok aktiváciu stresovej reakcie, pričom často ide o dlhodobo pôsobiaci chronický stres. Následná je nadmerná aktivácia nervového systému spojená s neuroendokrinnými zmenami charakterizovanými zvýšenými plazmatickými hladinami stresových hormónov s vplyvom hlavne na činnosť NK ( prirodzený zabíjači ) buniek.
Stres znižuje napríklad hladiny metyltransferázy, významného DNA reparačného enzýmu, ktorého syntéza sa pôsobením karcinogénov zvyšuje. Súčasný výskum poukazuje na účinok stresu aj na integritu DNA v experimentoch na zvieratách a na vysokú pravdepodobnosť prepojenia medzi psychologickými faktormi a poškodením DNA u ľudí. Psychosociálne faktory ovplyvňujú aj neuroendokrinné a imunitné cirkadiánne rytmy. Ich narušenie bolo preukázané v pokročilých štádiách nádorových ochorení.
Z uvedeného vyplýva. Aby bol dosiahnutý čo najlepší efekt pri liečbe daného ochorenia, je potrebné aplikovať aj účinnú psychoterapiu vrátane antidepresív. A čo je dôležitejšie, aj "zmazať" stopu v mozgu vytvorenú dlhodobým procesom vzniku a priebehu nádorového ochorenia.
https://celostnezdravie.sk/poradna/germanska-nova-medicina/